Čo všetko som získal a stratil.

12. září 2011 v 23:08 |  Marcus von Gold

V podstate vám porozprávam veľa vecí z môjho života. Veď nie je sa začo hanbiť!
Niekedy premýšlam kedy to vlastne všetko začalo... Kedy vlastne vzniklo toto všetko okolo mňa.

Vyrastal som asi ako každý. Žiadne prepychové veci, žiaden veľký luxus aj keď všetko sme to mohli mať. Rodičia ma chceli vyhovať do skromnosti a aby som si vážil každej maličkosti ktorá sa mi naskytne. Chceli mať ideálne dieťa bez žiadnych manierov a rozmaznaných požiadaviek. Síce takto ma vlastne vychovávala len mama. Otec ktorý bol ustavične na služobných cestách a v zahraničí, sa mi nemohol venovať tak ako chcel , tak sa mi to snažil vynahradiť rôznymi vecami. Asi ako každé dieťa som to prijal a bol som z toho šťastný. Mal som šťastné detstvo ako obyčajný chlapec z mesta. Nenápadné chlapča, ktoré nikdy nemalo veľa kamarátov a nikdy neprejavoval sklony k extrovertnosti ako teraz. NIkdy som nechcel byť stredobodom pozornosti, vždy som bol len ten v ústraní... Ale niečo takéto asi nemohlo trvať večne.



Objavil som v sebe niečo čo dávalo môjmu životu zmysel. Dobre objavili to vo mne učitelky keď ma donútili spievať v triede pesničku/ už ani neviem ako sa volala / . Všetci boli ohúrení a ja som sa menil z introvertného chlapca, zo šedej myšky na malého ambiciózneho Mareka. Ľudia si ma začali všímať a pozývať na rôzne podujatia a mne ako malému 9 ročnému chlapcovi sa to veľmi zapáčilo. Objavil som to čaro uznania a úspechu ktoré trvalo niekolko rokov. Vychovala ma umelecká škola, javisko , hudba a moja mentorka. Spravilo to zo mňa niekoho iného. Vo svojich 12 rokoch somnou dospelí ľudia, učitelia, moja mentorka spevu komunikovali ako s dospelým človekom a v tých momentoch sa moje detstvo skončilo. Prestal som sa hrávať s ostatnými kamarátmi, nechodieval som pravidelne do školy, pretože som väčšinou mal dlhohodinové nacičovania a skúšky a rôzne koncerty a vystúpenia a ani doma ma veľmi nevideli a neužili si ma ako chlapca. Videli už len veľkého Mareka.
V podstate to ani nebolo detstvo.
Áno som im zato všetkým vďačný že ma naučili v mladom veku vnímať nástrahy života a že to všetko teraz môžem zúžitkovať. Všetko to beriem inak . Neberiem si hlúpe komentáre mnohých ľudí k srdcu. Viete ľudia v podstate vidia len môj výzor, možno vidia moje správanie sa na verejnosti, ale nevedia nič o mne. To čo som prežil a nenapísal som zatiaľ sem, lebo si myslím že je to až natolko súkromné.
Asi všetci viete načo som narážal v poslednom odseku.
Áno som iný. Áno som GAY!
Bola to len otázka času a bolo to len verejné tajomsto. Vlastne som rád že som to sem mohol napísať a vyrozprávať sa.
Nebolo to odjakživa takto. Ako som hore spomínal bol som normálnym chlapcom, ktorému sa páčili dievčatá a samozrejme som snimi aj chodil. V podstate aj moja prvá sexuálna skúsenosť bola s mojou priatelkou./boli sme spolu až pol roka :Dha/ Možno jej , možno im vďačím zato že som mohol spoznať sám seba a dokázal som nájsť všetko to čo som hľadal. Možno to boli ony ktoré dali pomyselný ŠTART na mojej ceste za hladaním osobnej pravdy. A možno to bolo niečo iné. Možno to bola len zvedavosť a pochabosť skúsiť niečo nové. Vlastne ak sa mám sám priznať ani neviem ako to teraz somnou je . A asi to ani teraz riešiť nechcem. Všetko nechávam na náhodu čo sa mi v živote naskytne. Možno ešte ostanem dlho vo vlastnom pomykove a možno si konečne ujasním kto som a čo som ... Len jedno viem, zatiaľ som na seba hrdý a ničoho neľutujem :)


Marcus
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Becky Loud Becky Loud | Web | 13. září 2011 v 0:30 | Reagovat

Líbí se mi tvůj postoj k životu. Já měla poněkud zajímavé dětství, stejné přitom jiné..
Líbí, že se za to nestydíš.
Vždycky sem chtěla znát nějakého gaye, sama nevím proč, možná proto, že mi přijdou hrozně v pohodě, takový jiní (v dobrém slova smyslu).

A ta slovenština je táák zlatá :-)

2 Simona Simona | Web | 13. září 2011 v 18:40 | Reagovat

Pre babu nemôže existovať nič lepšie, ako mať priateľa gaya... Neverila som, kým som to na vlastnej koži nezistila ;)

3 Simon Simon | 13. září 2011 v 21:13 | Reagovat

gay, lesba, bisexuál...všetci sú to normálny ľudia ako každý iný. nikto by sa za to nemal hanbiť.
marcusa poznám niečo vyše roka a môžem povedať že som strašne rada že ťa mam. dnes môžem vyhlásiť že patrí do veľmi malej skupiny ľudí o ktorej môžem tvrdiť že sú to skutočný priatelia...

4 Marcus Momsen Marcus Momsen | Web | 13. září 2011 v 21:20 | Reagovat

[2]: :] nič iné sa vyjadriť ani napísať nedá

[1]: a ďakujem. dlho som si tento postoj k životu vytváral :)

[3]: simonka moja <3

5 Niky Niky | 14. září 2011 v 13:13 | Reagovat

nádherně napsané :)

6 EgorVASILEV31 EgorVASILEV31 | E-mail | Web | 9. prosince 2011 v 11:43 | Reagovat

Лучшие <a href="http://www.inteco.ua/construction/products.html">сэндвич панели</a> только тут

7 pravdaBOLI pravdaBOLI | 8. března 2012 v 17:36 | Reagovat

poznám ťa a klameš ako vždy :-! "gayov sa nezbavíš musíš tu žiť s nimi" - kf

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama